Originálny názov plemena : Chin de Montagne des Pyrénées
Krajina pôvodu : Francúzsko
Doba vzniku : Stredovek
Pôvodné využitie : Ochranca stád dobytka
Dnešné využitie : Spoločník
Priemerná dĺžka života : 11 - 12 rokov
Hmotnosť : Psy asi 60 kg Feny asi 45 kg
Výška : Psy: 70 - 80 cm Feny: 65 - 75 cm
Krajina pôvodu : Francúzsko
Doba vzniku : Stredovek
Pôvodné využitie : Ochranca stád dobytka
Dnešné využitie : Spoločník
Priemerná dĺžka života : 11 - 12 rokov
Hmotnosť : Psy asi 60 kg Feny asi 45 kg
Výška : Psy: 70 - 80 cm Feny: 65 - 75 cm
História
Toto plemeno pochádza z francúzskych Pyrenejí, a oddávna je tu nazývaný "Patou". Vývoj miestnych plemien ovčiarskych a pastevných psov uľahčovala v stredoveku špatná prístupnosť Pyrenejí. Títo veľkí psy boli používaný k ochrane stád dobytka a oviec pred zlodejmi, vlkmi a medveďmi. Pôsobili taktiež ako strážcovia na hradoch, zámkoch a u mestských hradieb. Na ochranu proti útokom vlkov a medveďov nosili tieto psy až 9 cm široký železný obojok, na ktorom boli 3 cm dlhé tŕne. O pôvode tohoto plemena existuje niekoľko teórií. Pre prvú z nich, ktorá hovorí, že pyrenejský horský pes je priamym potomkom tibetskej dogy, neexistujú presvedčivé dôkazy. Druhou teóriou je, že predkovia tohoto psa pochádzajú zo strednej Ázie, možno priamo zo Sibíru, a do juhozápadnej Európy sa dostali spolu s Keltmi. Ďalšia teória vidí v "Patou" blízku príbuznosť so svätobernardským psom a hovorí, že bol do Pyrenejí privedený Rimanmi. Pôvod plemene teda zostáva nejasný, isté však je, že sa jedná o veľmi staré plemeno. V 17. storočí sa "Patou" stal obľúbeným psom francúzskych kráľov a na dvoroch bol veľmi obdivovaný. Až do francúzskej revolúcie plnil tento pes dve úlohy, bol jednak stále strážcom stád pyrenejských pastierov, a taktiež robil spoločnosť šľachticom na ich zámkoch a dvoroch. Vtedy však ešte nešlo o jednotné plemeno, existovalo viacej typov, najčastejšie ich v literatúre rozdeľujú na dve variety, ktoré sú od seba dobre rozlíšiteľné. Čistokrvný chov začal koncom 19. storočia, kedy sa "Patou" v Pyrenejach vyskytoval už len veľmi zriedka. Postupom času totiž stratil svoju hlavnú úlohu - stráženie stád, pretože ich škodcov bolo menej - vlkov a medveďov. Keď sa Pyreneje stali obľúbeným rekreačným miestom, prešiel chov týchto psov do rúk horských vodcov. V roku 1863 bol "Patou" predstavený na prvej francúzskej výstave. V roku 1907 boli vo Francúzsku založené dva kluby, z nich každý si stanovil vlastný štandard. Tento vývoj vtedy nebol pre plemeno nijako priaznivý, ale do chovu zasiahla prvá svetová vojna a spôsobila mu veľkú ranu. Po vojne si však milovníci plemena dali za cieľ systematicky pokračovať v chove. Bol prepracovaný štandard, ale ešte v 30.rokoch 20. storočia neexistoval jednotný názor na veľkosť a farbu srsti. Do chovu taktiež zasiahla i druhá svetová vojna, zaniklo veľa chovateľských staníc. Plemeno však prestálo i túto ranu. Dnes sú kluby pyrenejského horského psa v mnohých európskych štátoch, a taktiež v USA. Do povedomia ľudí sa dostal taktiež vďaka seriálu Bella a Sebastián.
Toto plemeno pochádza z francúzskych Pyrenejí, a oddávna je tu nazývaný "Patou". Vývoj miestnych plemien ovčiarskych a pastevných psov uľahčovala v stredoveku špatná prístupnosť Pyrenejí. Títo veľkí psy boli používaný k ochrane stád dobytka a oviec pred zlodejmi, vlkmi a medveďmi. Pôsobili taktiež ako strážcovia na hradoch, zámkoch a u mestských hradieb. Na ochranu proti útokom vlkov a medveďov nosili tieto psy až 9 cm široký železný obojok, na ktorom boli 3 cm dlhé tŕne. O pôvode tohoto plemena existuje niekoľko teórií. Pre prvú z nich, ktorá hovorí, že pyrenejský horský pes je priamym potomkom tibetskej dogy, neexistujú presvedčivé dôkazy. Druhou teóriou je, že predkovia tohoto psa pochádzajú zo strednej Ázie, možno priamo zo Sibíru, a do juhozápadnej Európy sa dostali spolu s Keltmi. Ďalšia teória vidí v "Patou" blízku príbuznosť so svätobernardským psom a hovorí, že bol do Pyrenejí privedený Rimanmi. Pôvod plemene teda zostáva nejasný, isté však je, že sa jedná o veľmi staré plemeno. V 17. storočí sa "Patou" stal obľúbeným psom francúzskych kráľov a na dvoroch bol veľmi obdivovaný. Až do francúzskej revolúcie plnil tento pes dve úlohy, bol jednak stále strážcom stád pyrenejských pastierov, a taktiež robil spoločnosť šľachticom na ich zámkoch a dvoroch. Vtedy však ešte nešlo o jednotné plemeno, existovalo viacej typov, najčastejšie ich v literatúre rozdeľujú na dve variety, ktoré sú od seba dobre rozlíšiteľné. Čistokrvný chov začal koncom 19. storočia, kedy sa "Patou" v Pyrenejach vyskytoval už len veľmi zriedka. Postupom času totiž stratil svoju hlavnú úlohu - stráženie stád, pretože ich škodcov bolo menej - vlkov a medveďov. Keď sa Pyreneje stali obľúbeným rekreačným miestom, prešiel chov týchto psov do rúk horských vodcov. V roku 1863 bol "Patou" predstavený na prvej francúzskej výstave. V roku 1907 boli vo Francúzsku založené dva kluby, z nich každý si stanovil vlastný štandard. Tento vývoj vtedy nebol pre plemeno nijako priaznivý, ale do chovu zasiahla prvá svetová vojna a spôsobila mu veľkú ranu. Po vojne si však milovníci plemena dali za cieľ systematicky pokračovať v chove. Bol prepracovaný štandard, ale ešte v 30.rokoch 20. storočia neexistoval jednotný názor na veľkosť a farbu srsti. Do chovu taktiež zasiahla i druhá svetová vojna, zaniklo veľa chovateľských staníc. Plemeno však prestálo i túto ranu. Dnes sú kluby pyrenejského horského psa v mnohých európskych štátoch, a taktiež v USA. Do povedomia ľudí sa dostal taktiež vďaka seriálu Bella a Sebastián.
Všeobecný vzhľad
Pyrenejský horský pes je impozantný, silne stavaný pes, aj cez svoju veľkosť však nepostráda istú eleganciu. Hlava je ľahko klenutá s výrazným tylovým hrboľom a mäkkým stopom. Ňufák je široký, o niečo kratší než hlava, s čiernym nosom. Bystré oči sú skôr malé, majú mandľový tvar, sú posadené ľahko zošikma a majú tmavo jantárovú farbu. Uši sú posadené vo výške očí, sú malé, trojuholníkovitého tvaru, na konci zaoblené, a sú naplocho zvesené pozdĺž hlavy, pri vzrušení sú nesené trochu vyššie. Telo je mierne dlhšie než vyššie, s širokým a dlhým hrudníkom, dlhými, pevným chrbtom, širokým kohútikom, stredne dlhými bedrami a ľahko skoseným zadkom, panva je značne vystúpená. Chvost je dlhý, dosahuje až k pätám, v kľude je nesený dole s koncom zahnutým hore, pri vzrušení je chvost zdvihnutý a krúži nad chrbtom.
Pyrenejský horský pes je impozantný, silne stavaný pes, aj cez svoju veľkosť však nepostráda istú eleganciu. Hlava je ľahko klenutá s výrazným tylovým hrboľom a mäkkým stopom. Ňufák je široký, o niečo kratší než hlava, s čiernym nosom. Bystré oči sú skôr malé, majú mandľový tvar, sú posadené ľahko zošikma a majú tmavo jantárovú farbu. Uši sú posadené vo výške očí, sú malé, trojuholníkovitého tvaru, na konci zaoblené, a sú naplocho zvesené pozdĺž hlavy, pri vzrušení sú nesené trochu vyššie. Telo je mierne dlhšie než vyššie, s širokým a dlhým hrudníkom, dlhými, pevným chrbtom, širokým kohútikom, stredne dlhými bedrami a ľahko skoseným zadkom, panva je značne vystúpená. Chvost je dlhý, dosahuje až k pätám, v kľude je nesený dole s koncom zahnutým hore, pri vzrušení je chvost zdvihnutý a krúži nad chrbtom.
Povaha
Pyrenejský horský pes má veľmi priateľskú, absolútne bezkonfliktnú povahu. Je to veľmi milý, kľudný a citlivý spoločník.
Pyrenejský horský pes má veľmi priateľskú, absolútne bezkonfliktnú povahu. Je to veľmi milý, kľudný a citlivý spoločník.
Pohyb
Pyrenejský horský pes potrebuje dostatok pohybu, a to nie len pri krátkych vychádzkach na vodítku. Mali by ste mu dopriať taktiež dostatok voľného pohybu na čerstvom vzduchu.
Pyrenejský horský pes potrebuje dostatok pohybu, a to nie len pri krátkych vychádzkach na vodítku. Mali by ste mu dopriať taktiež dostatok voľného pohybu na čerstvom vzduchu.
Starostlivosť
Dlhá biela srsť tohoto psa nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť. Nie je nutné ani časté kúpanie. K údržbe srsti postačí hrebeň, pri česaní nezabudnite na srsť za ušami. K starostlivosti o psa patrí taktiež pravidelná kontrola čistoty uší a prehliadka zubov, či sa na nich netvorí zubný kameň. Pazúriky psa je nutné udržovať krátke.
Dlhá biela srsť tohoto psa nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť. Nie je nutné ani časté kúpanie. K údržbe srsti postačí hrebeň, pri česaní nezabudnite na srsť za ušami. K starostlivosti o psa patrí taktiež pravidelná kontrola čistoty uší a prehliadka zubov, či sa na nich netvorí zubný kameň. Pazúriky psa je nutné udržovať krátke.
Zvláštnosti plemena
Za zvláštnosť sa dá u tohoto psa považovať rozdiel v jeho chovaní pri kontakte s majiteľom a pri strážení jeho teritória. Baránok, ktorý, keď je s vami, sa nechá každým pohladiť, sa mení v biely alarm hroziaci vycerenými zubami a hrmotným štekotom, keď sa niekto odváži vstúpiť bez vašej prítomnosti na jeho územie.
Za zvláštnosť sa dá u tohoto psa považovať rozdiel v jeho chovaní pri kontakte s majiteľom a pri strážení jeho teritória. Baránok, ktorý, keď je s vami, sa nechá každým pohladiť, sa mení v biely alarm hroziaci vycerenými zubami a hrmotným štekotom, keď sa niekto odváži vstúpiť bez vašej prítomnosti na jeho územie.


