Krajina pôvodu : Veľká Británia
Doba vzniku : 19. storočie
Pôvodné využitie : Aportovanie drobnej zveri
Dnešné využitie : Spoločník
Priemerná dĺžka života : 13-14 rokov
Hmotnosť : 13-15 kg
Výška : 38-41 cm
V dávnej histórii boli všetci španieli považovaný za jedno plemeno, neskôr, zhruba v polovici 19. storočia, sa však začali rozdeľovať podľa váhy. Psy, ktoré boli menšie sa začali nazývať kokermi a boli používané k vyháňaniu slúk a bažantov, a k ich aportovaniu. Ako samostatné plemeno bol anglický kokeršpaniel uznaný v roku 1893 a v roku 1902 bol vytvorený jeho chovný štandard, ktorý bez väčších zmien platí dodnes. V súčasnosti je kokeršpaniel veľmi obľúbeným plemenom a využíva sa skôr ako spoločník do mestských bytov než ako lovec.
Kokeršpaniel je robustný, športový pes. Hlava má rovnako dlhý nos ako temeno, ňufák je hranatý. Oči sú veľké, tmavohnedé alebo tmavo orieškové, nikdy nesmú byť svetlé, s priateľským, inteligentným výrazom. Uši sú dlhé, nasadené nízko, a sú porastené dlhou, hodvábnou srsťou. Telo je silné, s hlbokým hrudníkom a širokými, krátkymi bedrami. Chvost je kupírovaný, je nasadený nízko a je nesený rovno.
Kokeršpaniel je temperamentný pes vyrovnanej povahy, ktorý sa človeku dokáže vo všetkých smeroch prispôsobiť. Je veľmi spoločenský, ale nie je na človeku závislý, skôr je samostatný. Je to veľmi inteligentný, veselý a hravý pes.
Tento pes miluje spoločnosť ľudí, ale rád si užíva aj spoločnosť iných psov. Je hravý a medzi ostatnými psami nebýva pôvodcom konfliktu. Taktiež súžitie s ostatnými domácimi zvieratami býva bez komplikácií. Zle vychovaný pes však môže prejaviť svoju dominantnosť tak voči cudzím ľuďom, ako aj voči svojej ľudskej rodine.
Kokeršpaniel potrebuje veľa pohybu a vzruchu, je veľmi hravý, rád aportuje. Pri voľnom pohybe vonku je treba mať psa pod kontrolou, pretože v ňom môže prevládnuť duch lovca, môže sa rozbehnúť za korisťou a stratiť sa. Rovnako tak je dôležité zabezpečenie záhrady, kde sa pes voľne pohybuje.
Srsť kokeršpaniela vyžaduje neustálu pozornosť, aby zostala krásna a zdravá. Každodenné kartáčovanie a česanie je nevyhnutné, a je taktiež nutné pravidelné vyšklbávanie odumretej srsti na tlapkách, ušiach, hlave a chvoste. Strihom sa upravuje srsť na nohách, prebytočné chlpy na tlapkách sa môžu miesto vyšklbania taktiež vystríhať. Zastrihuje sa taktiež prečnievajúca srsť na ušiach. Občas je nutné psa vykúpať, je dôležité použiť šampón, ktorý je určený pre umývanie psov a neodmasťuje srsť. Kokeršpanielovi je dobré denne čistiť okolie očí, uši je potrebné udržovať v čistote a pazúriky krátke.
Dedičný šedý zákal; zelený zákal a choroby sietnice; epilepsia; dysplázia stehenného kĺbu; onemocnenia obličiek; seborrhea- zapáchajúca koža;
Kokeršpaniel je učenlivý a ľahko vycvičiteľný pes. Potrebuje ale veľmi dôslednú výchovu. Mnoho ľudí, ktorí si kokera zaobstarávajú ako roztomilého domáceho maznáčika však jeho výchove nevenuje dostatočnú pozornosť, preto môžeme stretnúť množstvo nevychovaných a neposlušných psov, ktorí sa aj ku svojmu pánovi môžu chovať dominantne až agresívne. Je to však väčšinou vina majiteľa, ktorý zanedbal výchovu.



Pekny chlpac dlhe roztomile uska proste na zjedenie...