Originálny názov plemena : Dobermann
Krajina pôvodu : Nemecko
Doba vzniku : 19. storočie
Pôvodné využitie : Strážca, ochranca
Dnešné využitie : Spoločník, služobný pes
Priemerná dĺžka života : 12 rokov
Hmotnosť : 30-40 kg
Výška : 65-69 cm
Krajina pôvodu : Nemecko
Doba vzniku : 19. storočie
Pôvodné využitie : Strážca, ochranca
Dnešné využitie : Spoločník, služobný pes
Priemerná dĺžka života : 12 rokov
Hmotnosť : 30-40 kg
Výška : 65-69 cm
História
O vznik tohoto plemena sa zaslúžil vyberač daní a strážnik z nemeckého mesta Apolda, Louis Dobermann, keď chcel vyšľachtiť dokonalého strážneho psa, ktorý by ho spoľahlivo chránil pri prevoze peňazí. O tom, aké plemená použil ku kríženiu však neviedol žiadne záznamy, a tak je isté len to, že v počiatkoch krížil nemeckého pinča so starým typom hladkosrstého nemeckého ovčiaka s krátkym chvostom, ktoré sám vlastnil. Je pravdepodobné, že na dnešnom vzhľade dobermana sa nesôr podieľal aj rotvajler, weimarský stavač, vyžla, beauceron a manchesterský teriér, ktorý dobermanovi dodal farbu, a bola primiešaná aj krv greyhounda pre väčšiu pohyblivosť a eleganciu. Podľa svojho stvoriteľa bolo toto plemeno aj pomenované. Prvý pes bol zapísaný do plemennej knihy v roku 1893. Po smrti Dobermanna hral veľkú úlohu pri ďalšom šľachtení Otto Göller, ktorý v roku 1899 založil prvý klub chovateľov dobermanov. Do USA sa toto plemeno dostalo v období 1. svetovej vojny, a získalo tu veľkú obľubu. Doberman bol používaný ako vojnový a strážny pes, a slúžil taktiež k vyhľadávaniu ľudí v ruinách budov. Dnes je používaný najčastejšie ako rodinný pes a spoločník, a taktiež ako spoľahlivý domáci strážca.
O vznik tohoto plemena sa zaslúžil vyberač daní a strážnik z nemeckého mesta Apolda, Louis Dobermann, keď chcel vyšľachtiť dokonalého strážneho psa, ktorý by ho spoľahlivo chránil pri prevoze peňazí. O tom, aké plemená použil ku kríženiu však neviedol žiadne záznamy, a tak je isté len to, že v počiatkoch krížil nemeckého pinča so starým typom hladkosrstého nemeckého ovčiaka s krátkym chvostom, ktoré sám vlastnil. Je pravdepodobné, že na dnešnom vzhľade dobermana sa nesôr podieľal aj rotvajler, weimarský stavač, vyžla, beauceron a manchesterský teriér, ktorý dobermanovi dodal farbu, a bola primiešaná aj krv greyhounda pre väčšiu pohyblivosť a eleganciu. Podľa svojho stvoriteľa bolo toto plemeno aj pomenované. Prvý pes bol zapísaný do plemennej knihy v roku 1893. Po smrti Dobermanna hral veľkú úlohu pri ďalšom šľachtení Otto Göller, ktorý v roku 1899 založil prvý klub chovateľov dobermanov. Do USA sa toto plemeno dostalo v období 1. svetovej vojny, a získalo tu veľkú obľubu. Doberman bol používaný ako vojnový a strážny pes, a slúžil taktiež k vyhľadávaniu ľudí v ruinách budov. Dnes je používaný najčastejšie ako rodinný pes a spoločník, a taktiež ako spoľahlivý domáci strážca.
Všeobecný vzhľad
Doberman je veľký, silný a svalnatý pes. Jeho hlava je dlhá, s dlhým temenom a očami mandľového tvaru, ktoré, rovnako ako nos, sú zafarbené podľa farby srsti. Uši sú malé, nasadené vysoko a sú preklopené dopredu alebo kupírované vzpriamené. Telo má takmer štvorcovú stavbu, hrudník je primerane široký a hlboký, chrbát krátky a rovný, bedrá sú dobre osvalené. Chvost je nasadený v línii chrbta a býva skracovaný.
Doberman je veľký, silný a svalnatý pes. Jeho hlava je dlhá, s dlhým temenom a očami mandľového tvaru, ktoré, rovnako ako nos, sú zafarbené podľa farby srsti. Uši sú malé, nasadené vysoko a sú preklopené dopredu alebo kupírované vzpriamené. Telo má takmer štvorcovú stavbu, hrudník je primerane široký a hlboký, chrbát krátky a rovný, bedrá sú dobre osvalené. Chvost je nasadený v línii chrbta a býva skracovaný.
Výchova
Tento pes nie je vhodný pre toho, kto nemá s výchovou psov žiadne skúsenosti. Výchova dobermana musí byť dôsledná a citlivá. Necitlivý prístup sa môže podpísať na jeho povahe, stane sa z neho bojazlivý pes, ktorý zo strachu môže hrýzť. Psa je pri základnom výcviku poslušnosti dobré motivovať pochvalou či dobrotou, a dôležité je, aby psa výcvik bavil, nie je vhodné ho do niečoho nútiť. Doberman je vhodný pes aj k náročnejšiemu výcviku, s tím je však lepšie začať, až keď je pes starší, a je nutné vyvarovať sa pri výcviku akéhokoľvek vynucovania.
Tento pes nie je vhodný pre toho, kto nemá s výchovou psov žiadne skúsenosti. Výchova dobermana musí byť dôsledná a citlivá. Necitlivý prístup sa môže podpísať na jeho povahe, stane sa z neho bojazlivý pes, ktorý zo strachu môže hrýzť. Psa je pri základnom výcviku poslušnosti dobré motivovať pochvalou či dobrotou, a dôležité je, aby psa výcvik bavil, nie je vhodné ho do niečoho nútiť. Doberman je vhodný pes aj k náročnejšiemu výcviku, s tím je však lepšie začať, až keď je pes starší, a je nutné vyvarovať sa pri výcviku akéhokoľvek vynucovania.
Pohyb
Toto plemeno vyžaduje veľmi veľa pohybu, rozhodne sa neuspokojí s tromi krátkymi prechádzkami. Má veľkú výdrž, a beh vedľa bicykla alebo plávanie ho udržia v dobrej kondícii. Hodí sa taktiež pre rôzne psie športy.
Toto plemeno vyžaduje veľmi veľa pohybu, rozhodne sa neuspokojí s tromi krátkymi prechádzkami. Má veľkú výdrž, a beh vedľa bicykla alebo plávanie ho udržia v dobrej kondícii. Hodí sa taktiež pre rôzne psie športy.
Zvláštnosti plemena
Za zvláštnosť u tohoto silného a bojovného psa možno považovať jeho veľkú závislosť na pánovi. Doberman má sklon stať sa "psom jednej osoby".
Za zvláštnosť u tohoto silného a bojovného psa možno považovať jeho veľkú závislosť na pánovi. Doberman má sklon stať sa "psom jednej osoby".


